Miroslav Lajčák

Miroslav Lajčák strávil ako kariérny diplomat celý svoj profesionálny život prácou v diplomatickej službe svojej krajiny a tiež v medzinárodných inštitúciách. Jeho osobné krédo je profesionalita a zodpovednosť. Za hlavné nástroje diplomacie považuje dialóg a rešpekt. Je zástancom spolupráce a inkluzívnosti. Partneri ho poznajú ako pozorného poslucháča, oduševneného sprostredkovateľa, schopného manažéra so skúsenosťami s riešením konfliktov a ich predchádzaniu na národnej i medzinárodnej úrovni. Verí v multilateralizmus a presadzuje rešpektovanie pravidiel. Počas svojej kariéry zohral výraznú úlohu ako sprostredkovateľ v postkonfliktných situáciách na západnom Balkáne a aktívne sa podieľal na transformácii svojej vlastnej krajiny (ktorá vznikla po pokojnom rozdelení Československa) ako aj na budovaní diplomatickej služby Európskej únie. Miroslav Lajčák vyštudoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Univerzitné vzdelanie ukončil postgraduálnym štúdiom práva na Univerzite Komenského v Bratislave. Profesionálnu kariéru začal v roku 1988 na Ministerstve zahraničných vecí bývalého Československa. V roku 1991 bol vyslaný na československé veľvyslanectvo v Moskve ako asistent veľvyslanca. Po rozdelení Československa v roku 1992 pokračoval v rovnakej pozícii na veľvyslanectve SR v Moskve. Po návrate na Slovensko v roku 1993 nastúpil na novovytvorené Ministerstvo zahraničných vecí SR, kde sa aktívne podieľal na vytváraní národnej diplomatickej služby a stal sa riaditeľom kabinetu ministra a neskôr predsedu vlády. V roku 1994 bol vymenovaný za veľvyslanca v Japonsku ako vôbec najmladší slovenský veľvyslanec v histórii. Vo veku 31 rokov bol zároveň najmladším zahraničným veľvyslancom v Japonsku. V roku 1998 po návrate z Japonska na Ministerstvo zahraničných vecí SR sa opäť stal riaditeľom kabinetu ministra. Následne bol vymenovaný za veľvyslanca v Juhoslovanskej zväzovej republike, Albánsku a Macedónsku so sídlom v Belehrade (2001-2005). Počas tohto pôsobenia si prehĺbil regionálne znalosti a pochopenie pre zložité súvislosti západného Balkánu. Za aktívne angažovanie sa v tomto zložitom regióne mu bolo udelené najvyššie štátne vyznamenanie bývalej Juhoslávie. Po ukončení pôsobenia v Belehrade bol menovaný za politického riaditeľa na Ministerstve zahraničných vecí SR (2005-2007). V tomto období sa stal aj šéfom sekretariátu pre prípravu summitu prezidentov USA a Ruska v Bratislave vo februári 2005. V tejto funkcii mal v mene Slovenskej republiky na starosti kontakt a spoluprácu s oboma prezidentskými administratívami a bol zodpovedný za kvalitnú organizačnú a logistickú prípravu summit Bush – Putin.