top of page

Šírenie dobrého mena Slovenska, prezentácie jednotlivých zväzkov pentalógie v zahraničí

Projekt v rámci ekonomickej diplomacie v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí podľa vopred stanoveného plánu s možnosťou aktualizácie

Spreading Good Reputation of Slovakia, pentalogy Enterprise and Entrepreneurship – Presentation of Individual Volumes Abroad

Project in the framework of economic diplomacy in collaboration with the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic according to a defined plan with a possibility to update it

Zjednocujem dualitu ľudského snaženia zdôvodnením kontinuity znalostno-realizačného toku od myšlienky (vízia), projektu (kniha), po realizáciu (výroba a predaj), analýzy výsledku (tržby s ich pohybmi), spoznávanie príčiny zmien v dopyte, zachytenie nových skúseností a ich uloženie do expertného systému podniku s predpokladom systematického prieniku na globálne trhy a dosiahnutie pôvodne stanovených cieľov. Pokúsim sa načrtnúť rozličné úrovne môjho chápania ekonomickej diplomacie. Rozlišujem:

1.  Individuálne prezentácie

2.  Prezentácie veľkých podnikov a ich produkcie

3.  Prezentácie produktov jednotlivcov, podnikov a inštitúcií 

4.  Prezentácie duševných produktov 

5.  Konferencie s osobitným programom

6.  Výstavy a veľtrhy

7.  Diplomatické rokovania na úrovni reprezentantov štátov

8.  Prezentácia autorov spojení  prezentáciou osobnosti autora na úrovni prezidenta alebo iného významného vládneho činiteľa v sprievode veľvyslanca
v príslušnej krajine  

9.  Ďalšie, postupne sa formujúce inštitúcie zapojené do procesov globalizácie a tvorby príslušných

opatrení, resp. legislatívy.

 

Najčastejšie sa vyskytujúce podoby realizácie ekonomickej diplomacie, vrátane osobných skúseností z realizácie takýchto aktivít v zahraničí:

 

1. Ekonomická diplomacia je doteraz zväčša ponímaná ako šírenie dobrého mena Slovenska vo svete prezentáciou rozličných artefaktov, ponúkaná zahraničným záujemcom priamo ako konečný produkt vo vlastnej réžii. Reprezentant prezentujúci taký produkt, sa opiera o vlastnú sieť obchodných zástupcov, ktorí majú určené konkrétne ciele v krajine ich pôsobenia. Sú to vlastne znalci ponúkaných produktov, ako obchodní zástupcovia produkčného podniku, ktorí nielen plnia obsahovo ako ekonomických diplomatov v rozsahu prezentácie produktu, nie sú ich komerčné aktivity viazané na osobitné ustanovenia týkajúce sa diplomatických aktivít, prezentácie organizujú nezávisle, na vlastné náklady. Sú bežné aj priame predaje produktu alebo následné rokovania a konkrétne komerčné aktivity. V skutočnosti títo obchodní zástupcovia plnia na náklady produkčného podniku takmer identické úlohy ako ekonomickí diplomati na úrovni obchodných zastupiteľstiev.

 

2.  Iná je situácia, ak podnikateľ iba hľadá spojenca. Má predstavu o podnikaní v zahraničí, nepozná zahraničné trhy, nemá vybudovanú podnikateľskú sieť, potrebuje pomoc. Ak pokročil natoľko, že má svoj produkt, a v spolupráci s príslušným ministerstvom navštívi diplomatické zastúpenie v zahraničí a spolu s ekonomickým diplomatom pracovníkom veľvyslanectva vytvoria trh, a ktorom sa ponúkané výrobky ponúkajú zákazníkom. Náklady na samotnú prezentáciu znáša príslušný podnik, ktorý o prezentáciu svojho produktu má záujem. Tento typ prezentácie si vyžaduje úzku spoluprácu s reprezentantom krajiny pôvodu, v našich podmienkach je to Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Spoluorganizátorom alebo gestorom prezentácie bývajú veľvyslanci a ekonomickí diplomati diplomatického zastúpenia príslušnej krajiny.

 

3.  Podnikateľ nemá skúsenosti a očakáva pomoc zo strany diplomatického zastúpenia v zahraničí. Vo všetkom sa spolieha na ekonomického diplomata zo zastupiteľského úradu. Zväčša ide o akcie „ad hoc“.

Z viacerých názorov, diskusií o ekonomickej diplomacii, ale aj oficiálne usporiadaných konferencií reprezentantov decíznej sféry vyplývajú mnohé zložitosti a často aj nemilé konfrontácie účastníkov takých konferencií. Nevyjasnenosťou úloh a očakávaní na úrovni pomoci štátu podnikateľom a predstáv podnikateľov, ako by im mal štát pomáhať, sa ukazuje náklonnosť k separácii na dve názorové skupiny:

1. Štát (vláda). Koná v zmysle programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Vláda SR ekonomickú diplomaciu považuje za významný pilier napomáhajúci zlepšeniu ekonomiky SR a možnosť podpory podnikania a podnikateľov. 

2. Podnikatelia. Očakávajú pomoc od štátu predovšetkým z pohľadu finančných dotácií. Keďže je to úzke miesto, týkajúce sa samotnej existencie podniku, nastáva obdobie náročných konfrontácií aj vo vzťahu k výhodám, ktoré štát poskytuje zahraničným subjektom a domácim podnikom. V skutočnosti sa konfrontuje úloha a pozícia diplomacie v rámci jej výsostného poslania s ekonomickou diplomaciou a jej funciách a predstavách podnikov a ich zástupcov.

Ide o klasický problém vedenia a riadenia na rozličných hierarchických úrovniach. V prípade, že na úrovni štátu sa riešia delimitácie kompetencií, a následne štát ponúka pomoc podnikateľom, nemožno očakávať názorovú zhodu, už len preto nie, lebo účastníkmi takej konferencie sú viaceré ministerstvá, z ktorých každé preferuje svoje vlastné úlohy a záujmy. Napríklad, ak sa na konferencii zúčastnia  Ministerstvo hospodárstva, Ministerstvo školstva, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitosti Slovenskej republiky, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Republikovej únie zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Klub 500, už sama početná prevaha zúčastnených podnikateľov oproti panelu reprezentantov štátu vyvoláva napätie  a dobre mienený cieľ dohodnúť sa na najlepšom spôsobe kooperácie je vystavený riziku nie spolupráce, ale sporu a vzájomného nepochopenia. Proti sebe stoja dva bloky s nezjednoteným názorom. Blok reprezentantov štátu a blok  podnikateľov. Každý na problém nazerá z iného zorného uhlu. Hlavnou otázkou by ale malo byť, ako sa zjednotiť, aby sme dosiahli synergiu, aby existoval mechanizmus umožňujúci zvyšovanie výkonnosti produkčných zložiek krajiny, vytvárajúcich nové hodnoty a zvyšujúcich ekonomickú efektivitu podnikov a tým aj štátu a jeho významnosti v medzinárodnom rámci.

Pri týchto úvahách bude účelné sa vrátiť k schéme znázorňujúcej rozšírenú organizačnú formu ekonomickej diplomacie, ktorú som publikoval už v minulosti a nanovo ju sprístupňujem aj v tejto knihe. Dokonca uvedené riešenie vo mne vyvoláva istú identitu so samotným názvom tejto knihy, pretože priblížiť sa k človeku možno aj v rámci kodifikovanej organizácie práce v ktorejkoľvek inštitúcií. V podnikoch sa o tom hovorí ako o znižovaní počtu riadiacich úrovní, resp. o splošťovaní organizačných štruktúr. Ide totiž o to, že čím je viacej riadiacich úrovní medzi autorom (projektantom) a realizátorom (ekonomickým diplomatom), tým viacej môže nastať diskrepancií, ktoré narušujú kooperáciu a vôbec riadny chod podniku alebo inštitúcie. Z povahy človeka celkom bežne vyplývajú najprv sebaobranné reakcie, ktoré spotrebúvajú veľkú časť energie a podstatne sa mení aj pomer neefektívnych aktivít a racionálnych výkonov danej osobnosti v priebehu dňa. Práve skracovanie informačných tokov s možnosťou priamych účastníkov konkrétnej akcie zvyšuje afinitu konania oboch, neraz aj „ad hoc“ partnerov.  Skutočne po tomto ozrejmení môžeme oprávnene hľadať spôsoby, ako byť bližšie k človeku, ako sa priblížiť čo najkratšou cestou a čo najrýchlejšie k danému cieľ bez zbytočných rozruchov a problémov v medziľudských vzťahoch. Ide teda o nadviazanie bližších  kontaktov osobností rovnakého zmýšľania ale rozdielnych životných skúseností, kde už nezohrávajú rolu funkčné, ale obsahovo a znalostne žiaduce kroky v záujme napredovania v širšom, celospoločenskom zmysle. Skutočne, najväčšiu rolu tu zohráva preklenutie návykových problémov a ponímania pracovnej kariéry podľa zaužívaných vertikálnych a horizontálnych štruktúr, predovšetkým v inštitúciách, kde je dennou realitou ovplyvňovanie a lobovanie v tom dobrom slova zmysle. Platí to spravidla aj v decíznej sfére, ako aj na vrcholových pozíciách významnejších podnikov, ktorí majú dostačujúci potenciál pre ďalší rozvoj. Je to vždy otázka stretov osobností, ktoré sú dotované dostatkom znalostí o riešenom probléme, často navzájom si konkurujúcich ale vzájomne sa rešpektujúcich a kooperujúcich.

 

 

© Štefan Kassay 2015

 

Zoberme si konkrétny príklad. V rámci ekonomickej diplomacie pomáha šíriť dobré meno Slovenska v tomto prípade duševný produkt, kniha Podnik a podnikanie ktorú prezentuje sám autor. Samotná prezentácia organizovaná v gescii diplomatického zastúpenia v zahraničí do istej miery ovplyvňuje spoločenské vedomie zúčastnených, ale aj ďalších, ktorí sa zoznamujú s kľúčovými otázkami prezentácie prostredníctvom médií a sprístupnených informácií akoukoľvek inou formou. Tento stupeň prezentácie môže byť povýšený audienciou u významných osobností príslušnej krajiny, až po úroveň audiencie u prezidenta príslušnej krajiny.

Na konferenciách napríklad o budúcnosti exportu na úrovni štátneho tajomníka bol vyslovený nápad, aby predstavitelia podnikovej sféry využívali služby ponúknuté štátom, pokiaľ ide o informácie a vyhľadávanie zahraničných obchodných  partnerov a to až do okamihu ich konkrétnych dohovorov. Vzhľadom na naplnenie diplomatickej služby v zmysle diplomatických pravidiel je možné zabezpečiť komerčné záležitosti napríklad združením podnikateľov, ktorí by zabezpečovali realizáciu služieb až po rozhodnutie podniku kontrakt realizovať. Poskytované komerčné služby by podniky finančne uhradzovali podnikateľskému združeniu. Takáto eventualita je možná, ale organizačne náročná, vyžadujúca aj vlastnú administráciu, čo  by dané služby predražovalo. Ak sa na to pozrieme detailnejšie je to obdoba činnosti obchodných zástupcov podnikov, ktorých podnik zamestnáva na zabezpečenie predaja produktov v zahraničí, iaže títo obchodní zástupcovia pracujú výlučne pre svoj podnik. Ak by sa riešili komerčné záležitosti spoločne pre viacej podnikov, išlo by vlastne o obchodných zástupcov plniacich úlohy jednotlivých podnikov, ktorí by kooperovali s ekonomickými diplomatmi v príslušnej krajine.  V mojom podniku som uprednostnil vybudovanie siete obchodných zástupcov v krajinách, ktoré sú pre podnik strategicky prioritné,  v podobe samostatných organizačných jednotiek sa jednotliví obchodní zástupcovia komunikujú s okolím podľa úloh z centra podniku, tzn. I.D.C. Holding, a.s. Takéto samostatné podniky sú etablované napr. v Maďarsku a Poľsku. Iné  riešenia sú v Moskve prípadne aj iných krajinách.

Moje osobné skúsenosti týkajúce sa obchodných zástupcov a podnikov a ekonomických diplomatov na diplomatických zastúpeniach Slovenska v zahraničí, zdá sa mi takáto organizácia pomerne náročná o organizačného aspektu. Stačí sa pozrieť na obrázok, kde rozličnú úrovne komunikácie podnikov a decíznej sféry, pri pokuse o vzájomné priblíženie podnikateľských subjektov a štátneho orgánu subjektov  sa  prelínajú  do početne nezrátateľných interakcií, ktoré možno eliminovať iba porušením všetkých organizačných opatrení určujúcich vnútorné pravidlá správania sa a uplatňovania rozhodovacích, či výkonných kompetencií.

Osobitý spôsob skracovania vzdialenosti človeka od človeka je obsiahnutý v bezprostrednosti a priameho reagovania na zásadné spoločenské otázky. Je to dokonca aj výhodné pre prezidentov jednotlivých krajín, ktorí zväčša  sa nepodieľajú na ekonomickom základe .aj vzniká potreba najvyššej osobnosti osobne sa stretnúť aj s autormi prezentovaných kníh, ktoré korešpondujú s programovým vyhlásením vlády. Takýto priamy kontakt rúca všetky bariéry, a nežiaduce komunikačné interakcie, ktoré sú vyjadrené medzikružiami v danej schéme.

I unify the duality of the human effort through explaining the continuity of the knowledge and realisation flow from an idea (vision), project (book), up to the realisation (production and sale), the analysis of the result (turnover and its movements), recognising the causes of the changes in demand, recognising new experience and its saving in the expert system of the company with an assumption to penetrate the global markets systematically and achieving the stated goals. I will try to outline various levels how I understand the economic diplomacy. I distinguish:

 

1. The individual presentations

2. The presentations of large companies and their production

3. The presentations of the products of individuals, enterprises and institutions

4. The presentations of the intellectual products

5. The conferences with a special programme

6. The exhibitions and fairs

7. The diplomatic negotiations at the level of the government representatives

8. The presentations of the authors in connection with presenting the author’s personality at the level of president or another important government official accompanied by the ambassador in the given country

9. Other institutions which are gradually formed and are involved to the processes of globalisation and creation of the corresponding measures, e.g. the legislation

 

The most frequently occurring forms of realising the economic diplomacy including the personal experience from realising these activities abroad:

 

1. Until now, the economic diplomacy is mostly understood as spreading the good reputation of Slovakia in the world by presenting various artefacts offered to the foreign interested parties directly under its own management. The representatives presenting this type of product are supported by their own network of trade representatives with determined particular objectives in the given country. As a matter of fact, they are experts with the best knowledge of the products offered – the trade representatives of the manufacturing enterprise. They fulfil the tasks of the economic diplomats in the area of presenting the product but their commercial activities are not tied to special regulations concerning the diplomatic activities, their presentations are organised independently on their own costs. The direct sales of the product or subsequent negotiations and particular commercial activities are commonplace. In reality these commercial representative fulfil (at the expense of the manufacturing enterprise) almost identical tasks as the economic diplomats at the level of the trade representations.

 

2. There is a different situation when the entrepreneurs look for an ally only. They have no idea about business abroad, they do not know the foreign markets, they have no entrepreneurial network and they need help. If they are in a situation they have their own product, they visit the diplomatic representation abroad (in collaboration with the corresponding ministry) and they create a market together with the economic diplomat – the embassy employee. On this market they offer the products to the customers. The costs for the presentation are paid by the given enterprise that is interested in the presentation of its product. This type of presentation requires a close collaboration with a representative of the given country, in our conditions it is the Ministry of Foreign and European Affairs. The ambassadors and economic diplomats of the embassies in the given country are the co-organisers or administrators of such presentations.

 

3. The entrepreneurs have no experience and expect help of the diplomatic representation abroad. They rely on the economic diplomat of the embassy on all aspects. These are something like “ad hoc” activities.

 

Several opinions, discussions about the economic diplomacy but also officially organised conferences of the decision-making sphere show the big complicatedness and often unpleasant confrontations of the participants. The tasks of the government (concerning the support of the entrepreneurs) and expectations and ideas of the businessmen (how the government should help them) creates two opinion groups:

 

1. The government (state). It acts according to the Programme Declaration of the Slovak Government. The Slovak government considers the economic diplomacy an important pillar which helps improve the Slovak economy and an opportunity to support the entrepreneurship and entrepreneurs.

 

2. The entrepreneurs. They expect support of the government especially from the point of view of the financial subsidies. Because it is a bottleneck which affects the existence of the company, it brings a period of hard confrontations also in relation to the advantages that the government gives to the foreign subjects and the Slovak companies. As a matter of fact, we confront the task and position of diplomacy in the framework of its mission with the economic diplomacy and its functions and the concepts of the companies and their representatives.

 

It is a classical problem of the leadership and management at various hierarchical levels. In the case that the government solves the delimitation of competences and subsequently it offers help to the entrepreneurs we cannot expect any opinion agreement – the reason is that several ministries out of which each prefers its own tasks and interests participate in this process (conference). E.g. if the Ministry of Economy, Ministry of Education, Ministry of Foreign and European Affairs, Slovak Chamber of Commerce and Industry, Republic Union of Employers, Federation of Employers' Associations and Club 500 participate in such a conference the domination of the entrepreneurs against the panel of the government representatives arouses strain and the positively meant goal to agree on the best way of cooperation is exposed to a risk that no cooperation but another dispute and mutual misunderstanding will develop. Two blocks whose opinions are different stand against each other – the block of the government representatives and the block of the entrepreneurs. Each of them views the problem from a different angle. However, the main task should be how to unite for us to achieve synergy and to create a mechanism enabling increasing the performance efficiency of the manufacturing units of the country which make new values and improve the economic effectiveness of the companies and in this way the effectiveness of the whole country which leads to increasing its importance in the international framework.

 

In these considerations it will be purposeful to return to the scheme depicting the extended organisational form of the economic diplomacy I published in the past and I also introduce it in the book - Closer to People. This solution arouses in my mind a certain identity with the title of the book because the idea of being closer to people can be realised also in the framework of a codified organisation of work in any institution. In the companies we call it reduction of the management levels or flattening the organisational structures. The fact is that the more management levels between the author (designer) and realiser (economic diplomat) are the more discrepancies can arise. They then disrupt the cooperation and a proper operation of the company or institution. The nature of people commonly creates at first self-defending responses which consume a large part of energy and the ratio of ineffective activities and rational performances of the given person changes during the day. Just the shortening of the information flows when the participants of a particular action can be directly involved increases the affinity of activities of both, sometimes also “ad hoc” partners. A Just after this clarification we can look for the ways how to be closer to people, how to approach them in the shortest possible way and to reach the given goal without any unnecessary excitement and problems in the interpersonal relations. It is about a closer linkage with people of the same way of thinking but different life experience where not the functional steps play a role but desirable ones with a content and knowledge in the interest of the progress in a wider society-wide sense. The overcoming of the habit-forming problems and perception of the working career according to the routine vertical and horizontal structures especially in those institutions where influencing and lobbying in the good sense of word is a daily reality plays the most important role. As a rule, this is also valid in the decision-making sphere and in the framework of the top management position of significant companies that possess a sufficient potential for their further development. It is always a question of the conflicts of personalities with sufficient knowledge about the problem being solved; frequently competitors who, however, respect each other and who also cooperate.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

© Štefan Kassay 2015

Let us take a particular example. In the framework of the economic diplomacy the author himself helps spread the good reputation of Slovakia through his book Enterprise and Entrepreneurship. The presentation itself organised under the auspices of the diplomatic representation abroad affects up to a certain extent the social awareness of the participants but also of others who are getting acquainted with the key issues of the presentation through he media and available information in any form. This level of presentation can be given a higher importance by an audience of important persons of the given country (it can be even an audience at the president of the given country).

 

At the conferences organised e.g. at the level of the state secretary of the ministry we could hear an idea that the representatives of the company sphere could utilise the services offered by the government – e.g. information and searching for foreign business partners until the moment their meeting. Due to fulfilling the diplomatic service according to the diplomatic rules it is possible to ensure the commercial areas e.g. by associating the entrepreneurs who would ensure realising the services until the company decides to realise the contract. The companies would pay for the provided commercial services to the entrepreneurial association. This possibility is possible, however, it is demanding from the organisational point of view and requires the administration services – this fact would make the given services more expensive. If we look at it in a grater detail, it is the same activity as in the case of the trade representatives of the companies employed by the enterprises for ensuring the sale of the products abroad, however, these representatives work exclusively for their company. If the commercial affairs were solved together for several companies these trade representatives would fulfil the tasks of individual enterprises and would cooperate with economic diplomats in the given country. In my company I preferred creating a network of trade representatives in those countries which are of strategical priority for the company. In the form of independent organisational units the individual trade representatives communicate with their surroundings in compliance with the tasks from the company centre – I.D.C. Holding, a.s. Such independent units are established e.g. in Hungary and Poland. Other solutions are implemented in Moscow or other countries. 

 

My personal experience concerning the trade representatives and companies and the economic diplomats at the diplomatic representations of Slovakia abroad shows that this type of organisation is quite demanding from the organisational aspect. Let us have a look at the image and we can see the different levels of communication of the company and decision-making sphere. There are attempts of mutual approximation of the entrepreneurial subjects and the subject of the government bodies – they overlap each other and create a huge number of interactions which can be eliminated only by breaching all organisational measures determining the internal rules of behaviour and implementation of the decision-making or executive competences.         

 

A special way of reducing the distance of a person to another person is involved in an immediate reaction to the principal social issues. It is even advantageous for the presidents of individual countries who usually do not participate in the economic sphere. In this case there can arise a necessity of the top personality to meet the authors of the presented books which correspond with the Policy Statement of the Government. Such a direct contact removes all barriers and undesirable communication interactions expressed by the annulus in the given scheme.

bottom of page