Šírenie dobrého mena Slovenska, prezentácie jednotlivých zväzkov pentalógie v zahraničí
Projekt v rámci ekonomickej diplomacie v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí podľa vopred stanoveného plánu s možnosťou aktualizácie
Spreading Good Reputation of Slovakia, pentalogy Enterprise and Entrepreneurship – Presentation of Individual Volumes Abroad
Project in the framework of economic diplomacy in collaboration with the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic according to a defined plan with a possibility to update it
Zjednocujem dualitu ľudského snaženia zdôvodnením kontinuity znalostno-realizačného toku od myšlienky (vízia), projektu (kniha), po realizáciu (výroba a predaj), analýzy výsledku (tržby s ich pohybmi), spoznávanie príčiny zmien v dopyte, zachytenie nových skúseností a ich uloženie do expertného systému podniku s predpokladom systematického prieniku na globálne trhy a dosiahnutie pôvodne stanovených cieľov. Pokúsim sa načrtnúť rozličné úrovne môjho chápania ekonomickej diplomacie. Rozlišujem:
1. Individuálne prezentácie
2. Prezentácie veľkých podnikov a ich produkcie
3. Prezentácie produktov jednotlivcov, podnikov a inštitúcií
4. Prezentácie duševných produktov
5. Konferencie s osobitným programom
6. Výstavy a veľtrhy
7. Diplomatické rokovania na úrovni reprezentantov štátov
8. Prezentácia autorov spojení prezentáciou osobnosti autora na úrovni prezidenta alebo iného významného vládneho činiteľa v sprievode veľvyslanca
v príslušnej krajine
9. Ďalšie, postupne sa formujúce inštitúcie zapojené do procesov globalizácie a tvorby príslušných
opatrení, resp. legislatívy.
Najčastejšie sa vyskytujúce podoby realizácie ekonomickej diplomacie, vrátane osobných skúseností z realizácie takýchto aktivít v zahraničí:
1. Ekonomická diplomacia je doteraz zväčša ponímaná ako šírenie dobrého mena Slovenska vo svete prezentáciou rozličných artefaktov, ponúkaná zahraničným záujemcom priamo ako konečný produkt vo vlastnej réžii. Reprezentant prezentujúci taký produkt, sa opiera o vlastnú sieť obchodných zástupcov, ktorí majú určené konkrétne ciele v krajine ich pôsobenia. Sú to vlastne znalci ponúkaných produktov, ako obchodní zástupcovia produkčného podniku, ktorí nielen plnia obsahovo ako ekonomických diplomatov v rozsahu prezentácie produktu, nie sú ich komerčné aktivity viazané na osobitné ustanovenia týkajúce sa diplomatických aktivít, prezentácie organizujú nezávisle, na vlastné náklady. Sú bežné aj priame predaje produktu alebo následné rokovania a konkrétne komerčné aktivity. V skutočnosti títo obchodní zástupcovia plnia na náklady produkčného podniku takmer identické úlohy ako ekonomickí diplomati na úrovni obchodných zastupiteľstiev.
2. Iná je situácia, ak podnikateľ iba hľadá spojenca. Má predstavu o podnikaní v zahraničí, nepozná zahraničné trhy, nemá vybudovanú podnikateľskú sieť, potrebuje pomoc. Ak pokročil natoľko, že má svoj produkt, a v spolupráci s príslušným ministerstvom navštívi diplomatické zastúpenie v zahraničí a spolu s ekonomickým diplomatom pracovníkom veľvyslanectva vytvoria trh, a ktorom sa ponúkané výrobky ponúkajú zákazníkom. Náklady na samotnú prezentáciu znáša príslušný podnik, ktorý o prezentáciu svojho produktu má záujem. Tento typ prezentácie si vyžaduje úzku spoluprácu s reprezentantom krajiny pôvodu, v našich podmienkach je to Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Spoluorganizátorom alebo gestorom prezentácie bývajú veľvyslanci a ekonomickí diplomati diplomatického zastúpenia príslušnej krajiny.
3. Podnikateľ nemá skúsenosti a očakáva pomoc zo strany diplomatického zastúpenia v zahraničí. Vo všetkom sa spolieha na ekonomického diplomata zo zastupiteľského úradu. Zväčša ide o akcie „ad hoc“.
Z viacerých názorov, diskusií o ekonomickej diplomacii, ale aj oficiálne usporiadaných konferencií reprezentantov decíznej sféry vyplývajú mnohé zložitosti a často aj nemilé konfrontácie účastníkov takých konferencií. Nevyjasnenosťou úloh a očakávaní na úrovni pomoci štátu podnikateľom a predstáv podnikateľov, ako by im mal štát pomáhať, sa ukazuje náklonnosť k separácii na dve názorové skupiny:
1. Štát (vláda). Koná v zmysle programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Vláda SR ekonomickú diplomaciu považuje za významný pilier napomáhajúci zlepšeniu ekonomiky SR a možnosť podpory podnikania a podnikateľov.
2. Podnikatelia. Očakávajú pomoc od štátu predovšetkým z pohľadu finančných dotácií. Keďže je to úzke miesto, týkajúce sa samotnej existencie podniku, nastáva obdobie náročných konfrontácií aj vo vzťahu k výhodám, ktoré štát poskytuje zahraničným subjektom a domácim podnikom. V skutočnosti sa konfrontuje úloha a pozícia diplomacie v rámci jej výsostného poslania s ekonomickou diplomaciou a jej funciách a predstavách podnikov a ich zástupcov.
Ide o klasický problém vedenia a riadenia na rozličných hierarchických úrovniach. V prípade, že na úrovni štátu sa riešia delimitácie kompetencií, a následne štát ponúka pomoc podnikateľom, nemožno očakávať názorovú zhodu, už len preto nie, lebo účastníkmi takej konferencie sú viaceré ministerstvá, z ktorých každé preferuje svoje vlastné úlohy a záujmy. Napríklad, ak sa na konferencii zúčastnia Ministerstvo hospodárstva, Ministerstvo školstva, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitosti Slovenskej republiky, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Republikovej únie zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Klub 500, už sama početná prevaha zúčastnených podnikateľov oproti panelu reprezentantov štátu vyvoláva napätie a dobre mienený cieľ dohodnúť sa na najlepšom spôsobe kooperácie je vystavený riziku nie spolupráce, ale sporu a vzájomného nepochopenia. Proti sebe stoja dva bloky s nezjednoteným názorom. Blok reprezentantov štátu a blok podnikateľov. Každý na problém nazerá z iného zorného uhlu. Hlavnou otázkou by ale malo byť, ako sa zjednotiť, aby sme dosiahli synergiu, aby existoval mechanizmus umožňujúci zvyšovanie výkonnosti produkčných zložiek krajiny, vytvárajúcich nové hodnoty a zvyšujúcich ekonomickú efektivitu podnikov a tým aj štátu a jeho významnosti v medzinárodnom rámci.
Pri týchto úvahách bude účelné sa vrátiť k schéme znázorňujúcej rozšírenú organizačnú formu ekonomickej diplomacie, ktorú som publikoval už v minulosti a nanovo ju sprístupňujem aj v tejto knihe. Dokonca uvedené riešenie vo mne vyvoláva istú identitu so samotným názvom tejto knihy, pretože priblížiť sa k človeku možno aj v rámci kodifikovanej organizácie práce v ktorejkoľvek inštitúcií. V podnikoch sa o tom hovorí ako o znižovaní počtu riadiacich úrovní, resp. o splošťovaní organizačných štruktúr. Ide totiž o to, že čím je viacej riadiacich úrovní medzi autorom (projektantom) a realizátorom (ekonomickým diplomatom), tým viacej môže nastať diskrepancií, ktoré narušujú kooperáciu a vôbec riadny chod podniku alebo inštitúcie. Z povahy človeka celkom bežne vyplývajú najprv sebaobranné reakcie, ktoré spotrebúvajú veľkú časť energie a podstatne sa mení aj pomer neefektívnych aktivít a racionálnych výkonov danej osobnosti v priebehu dňa. Práve skracovanie informačných tokov s možnosťou priamych účastníkov konkrétnej akcie zvyšuje afinitu konania oboch, neraz aj „ad hoc“ partnerov. Skutočne po tomto ozrejmení môžeme oprávnene hľadať spôsoby, ako byť bližšie k človeku, ako sa priblížiť čo najkratšou cestou a čo najrýchlejšie k danému cieľ bez zbytočných rozruchov a problémov v medziľudských vzťahoch. Ide teda o nadviazanie bližších kontaktov osobností rovnakého zmýšľania ale rozdielnych životných skúseností, kde už nezohrávajú rolu funkčné, ale obsahovo a znalostne žiaduce kroky v záujme napredovania v širšom, celospoločenskom zmysle. Skutočne, najväčšiu rolu tu zohráva preklenutie návykových problémov a ponímania pracovnej kariéry podľa zaužívaných vertikálnych a horizontálnych štruktúr, predovšetkým v inštitúciách, kde je dennou realitou ovplyvňovanie a lobovanie v tom dobrom slova zmysle. Platí to spravidla aj v decíznej sfére, ako aj na vrcholových pozíciách významnejších podnikov, ktorí majú dostačujúci potenciál pre ďalší rozvoj. Je to vždy otázka stretov osobností, ktoré sú dotované dostatkom znalostí o riešenom probléme, často navzájom si konkurujúcich ale vzájomne sa rešpektujúcich a kooperujúcich.
© Štefan Kassay 2015
Zoberme si konkrétny príklad. V rámci ekonomickej diplomacie pomáha šíriť dobré meno Slovenska v tomto prípade duševný produkt, kniha Podnik a podnikanie ktorú prezentuje sám autor. Samotná prezentácia organizovaná v gescii diplomatického zastúpenia v zahraničí do istej miery ovplyvňuje spoločenské vedomie zúčastnených, ale aj ďalších, ktorí sa zoznamujú s kľúčovými otázkami prezentácie prostredníctvom médií a sprístupnených informácií akoukoľvek inou formou. Tento stupeň prezentácie môže byť povýšený audienciou u významných osobností príslušnej krajiny, až po úroveň audiencie u prezidenta príslušnej krajiny.
Na konferenciách napríklad o budúcnosti exportu na úrovni štátneho tajomníka bol vyslovený nápad, aby predstavitelia podnikovej sféry využívali služby ponúknuté štátom, pokiaľ ide o informácie a vyhľadávanie zahraničných obchodných partnerov a to až do okamihu ich konkrétnych dohovorov. Vzhľadom na naplnenie diplomatickej služby v zmysle diplomatických pravidiel je možné zabezpečiť komerčné záležitosti napríklad združením podnikateľov, ktorí by zabezpečovali realizáciu služieb až po rozhodnutie podniku kontrakt realizovať. Poskytované komerčné služby by podniky finančne uhradzovali podnikateľskému združeniu. Takáto eventualita je možná, ale organizačne náročná, vyžadujúca aj vlastnú administráciu, čo by dané služby predražovalo. Ak sa na to pozrieme detailnejšie je to obdoba činnosti obchodných zástupcov podnikov, ktorých podnik zamestnáva na zabezpečenie predaja produktov v zahraničí, iaže títo obchodní zástupcovia pracujú výlučne pre svoj podnik. Ak by sa riešili komerčné záležitosti spoločne pre viacej podnikov, išlo by vlastne o obchodných zástupcov plniacich úlohy jednotlivých podnikov, ktorí by kooperovali s ekonomickými diplomatmi v príslušnej krajine. V mojom podniku som uprednostnil vybudovanie siete obchodných zástupcov v krajinách, ktoré sú pre podnik strategicky prioritné, v podobe samostatných organizačných jednotiek sa jednotliví obchodní zástupcovia komunikujú s okolím podľa úloh z centra podniku, tzn. I.D.C. Holding, a.s. Takéto samostatné podniky sú etablované napr. v Maďarsku a Poľsku. Iné riešenia sú v Moskve prípadne aj iných krajinách.
Moje osobné skúsenosti týkajúce sa obchodných zástupcov a podnikov a ekonomických diplomatov na diplomatických zastúpeniach Slovenska v zahraničí, zdá sa mi takáto organizácia pomerne náročná o organizačného aspektu. Stačí sa pozrieť na obrázok, kde rozličnú úrovne komunikácie podnikov a decíznej sféry, pri pokuse o vzájomné priblíženie podnikateľských subjektov a štátneho orgánu subjektov sa prelínajú do početne nezrátateľných interakcií, ktoré možno eliminovať iba porušením všetkých organizačných opatrení určujúcich vnútorné pravidlá správania sa a uplatňovania rozhodovacích, či výkonných kompetencií.
Osobitý spôsob skracovania vzdialenosti človeka od človeka je obsiahnutý v bezprostrednosti a priameho reagovania na zásadné spoločenské otázky. Je to dokonca aj výhodné pre prezidentov jednotlivých krajín, ktorí zväčša sa nepodieľajú na ekonomickom základe .aj vzniká potreba najvyššej osobnosti osobne sa stretnúť aj s autormi prezentovaných kníh, ktoré korešpondujú s programovým vyhlásením vlády. Takýto priamy kontakt rúca všetky bariéry, a nežiaduce komunikačné interakcie, ktoré sú vyjadrené medzikružiami v danej schéme.