Príhovor ekonomickej diplomatky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Pekingu, PhDr. Lucii Škvareninovej, M.S.S., DBA
Ekonomická diplomacia slúži nielen na prezentáciu domácich produktov a služieb v zahraničí. Pracovnou náplňou ekonomických diplomatov je podporovať export a úzko spolupracovať s podnikmi, ktoré majú ambíciu expandovať na globálne trhy, takisto monitorovať podnikateľské prostredie v krajine pôsobenia a pomáhať podnikom etablovať sa na tamojšom trhu. Je žiaduce, aby ekonomickí diplomati mali znalosť miestnych pomerov v teritóriu dočasného vyslania a boli predovšetkým jazykovo vybavení znalosťou miestneho jazyka, zvykov aj kultúry. Každý ekonomický diplomat má šíriť dobré meno svojho štátu, dobré meno Slovenska.
Práve sa mi dostal do rúk obsah publikácie Symbióza ekonomickej diplomacie a podnikateľskej praxe. Je to trilógia profesora Štefana Kassaya, ktorá svojim rozsahom detailne rozoberá všetky aspekty ekonomickej diplomacie v praxi vďaka skúsenostiam a poznatkom získaných v podnikateľskom prostredí počas ostatných dekád v minulom i tomto storočí. Toto pozoruhodné dielo je špecifické nielen formou reči, ale predovšetkým individuálnymi úvahami a vidinou profesora Kassaya, ktoré opisujú žiadaný stav v spoločenskom i podnikateľskom prostredí tak, aby sa znalosťami na báze skúsenosti a odborných vedomostí dosiahla maximálna produkčná efektivita. Svojou praxou zároveň dokazuje, že podnik lokálneho významu, ktorý riadil vyše tridsať rokov, dokáže dosiahnuť svetovú úroveň a preklasifikovať sa na nadnárodnú korporáciu.
Kvalitný vzdelávací systém založený na reálnej praxi a zručnostiach vie vyprodukovať odborníkov, excelentných manažérov a zároveň úspešné podniky svetového mena. Zdôrazňuje, že nemožno iba deklarovať „integráciu vedy a praxe“, ale predovšetkým treba premeniť slová v reálne činy aj s pomocou decíznej sféry. Ako východiskový bod nového vzdelávacieho systému uvádza spôsob vlastného výberu predmetov študujúcim podľa záujmu a konkrétneho využitia pre svoje zamestnanie. Pre tento účel etabloval aj Medzinárodné centrum vzdelávania – INTERCEDU, ktoré poskytuje zázemie (vytvára základňu) pre vysokokvalifikovaných odborníkov z rozličných odvetví, počnúc ekonómiou až po zdravotníctvo, ako aj laureátov Nobelových cien, s víziou prepojiť tieto renomované osobnosti vo svete, ktoré študujúcim poskytnú špičkové znalosti a žiadanú prax pre riešenie súčasných problémov. Touto novou metódou vzdelávania zároveň vyvracia dlhodobo zaužívanú prax a presvedčenie o hodnote obhájených/nadobudnutých vysokoškolských diplomov, ktoré sú častokrát bez reálneho využitia v praktickom živote. Preto apeluje na nevyhnutnú zmenu a zefektívnenie súčasného vysokoškolského systému. Táto reforma by sa mala sústrediť aj na pripravenosť budúceho vyučujúceho, čo znamená, okrem odbornej kvalifikácie, zameriavať sa i na spôsoby výučby, metód a psychológie, vrátane celého spektra zručností vyučujúceho – dizajnérske, komunikatívne, či organizačné.
V ďalších kapitolách knihy pojednáva profesor Kassay o excelentných produktoch (produkt duševný i hmotný), ktoré sám prezentoval v zahraničí prostredníctvom veľvyslanectiev SR formou organizovaných prezentácií a podujatí aj mimo zastupiteľských úradov v spolupráci s veľvyslancami a diplomatmi Slovenskej republiky, napr. aj na zahraničných univerzitách (Jagelovská univerzita, Aalto, Laurea, Taltech, Hanken, Corvinus University, UWED Taškent a iné).
Profesor Kassay sa hĺbkovo venuje nielen praktickej stránke riadenia podniku a spôsobom prezentácie excelentných produktov na základe ekonomickej diplomacie, ale aj dôkladne skúma hodnoty jedinca v 21. storočí. Popisuje dva protichodné svety, ktoré nie sú za žiadnu cenu zlúčiteľné. Prvý je materiálny svet, v ktorom čoraz viac ľudských jedincov túži po moci a bohatstve, častokrát aj na úkor nešťastia druhých, ba i fyzickej likvidácie. Protipólom je svet morálneho človeka, ktorý stavia svoje šťastie na láske ku blížnym, či k prírode. Profesor Kassay verí, že rúhavé počiny ľudstva nebudú zdrojom infekcie a na konci dňa sa svet na dobré obráti vďaka múdrym „spravovateľom tohto sveta“.
Zaznieva aj kritika mladej generácie, ktorá na základe indoktrinovanej rutiny nadobúdat vysokoškolské diplomy iba za cenu uplatnenia sa na trhu práce, nie z presvedčenia o sebavzdelávaní, zdokonaľovaní či poznávania nepoznaného. Na druhej strane obhajuje profesor Kassay potrebu celoživotného vzdelávania, neustáleho sebazdokonaľovania a osvojovania si nových technologických poznatkov. Je zástanca aplikácie inovatívnych procesov v produkčnom prostredí, podporuje zavádzanie digitalizácie, napr. v procese výučby formou e-learningu, ale aj využívanie novodobých technologických nástrojov pri tradičnej výučbe slúžiacich pre progres spoločnosti.
Trilógia profesora Kassaya je výsledkom jeho celoživotného diela, nesie odkaz pre ďalšie generácie, ktorý spočíva v mravnom konaní jedinca, definuje úspech ako súbor na seba nadväzujúcich vlastností, akými sú pracovitosť, čestnosť, múdrosť a zodpovednosť. Spoločenské hodnoty povyšuje nad individuálne záujmy jednotlivcov. Profesor Kassay je živým svedkom transformácie z centrálne riadeného hospodárstva štátu k súkromnému riadeniu podnikov. Sám prevzal riadenie podniku, ktorý sa, vďaka progresívnemu prístupu a ochoty načúvať iným, z podniku lokálneho významu stal známym i vo svete. Vo výrobnom procese navrhoval a implementoval zlepšovacie metódy uľahčujúce ľudskú prácu. Každý zamestnanec v podniku je dôležitým článkom, preto neuznáva neľudský prístup vykorisťovania pracovníkov svojimi zamestnávateľmi na úkor vlastného blahobytu. Dosiahnutý úspech podniku patrí úmerne všetkým zainteresovaným.
Ako napovedá už samotný názov publikácie – Symbióza ekonomickej diplomacie a podnikateľskej praxe – pojednáva o ekonomickej diplomacii, uvádza konkrétne príklady, akými atribútmi by mal disponovať budúci ekonomický diplomat, ak má byť jeho pôsobenie vo vybranom teritóriu pridanou hodnotou pre zastupujúci štát. Zdôrazňuje potreby multilingválnosti a kultúrnej kompetencie, ktoré napomáhajú úspešnej komunikácii v prostredí rôznych kultúr a tradícii. Diplomat má disponovať interdisciplinárnou perspektívou k lepšiemu predikovaniu globálnych udalostí a určovania stratégií aj vďaka vyjednávacím a komunikačným zručnostiam. Profesor Kassay je významnou osobnosťou Slovenskej republiky, vďaka ktorému sa rozšírilo poznanie ekonomickej diplomacie a jej aplikácia v praxi. Zaslúžil sa nielen o progres vo výrobnom procese nadnárodného podniku, ale aj prostredníctvom excelentných slovenských produktov i duševného produktu v podobe publikácii o šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí.
Príhovor ekonomickej diplomatky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Pekingu, PhDr. Lucii Škvareninovej, M.S.S., DBA
Ekonomická diplomacia slúži nielen na prezentáciu domácich produktov a služieb v zahraničí. Pracovnou náplňou ekonomických diplomatov je podporovať export a úzko spolupracovať s podnikmi, ktoré majú ambíciu expandovať na globálne trhy, takisto monitorovať podnikateľské prostredie v krajine pôsobenia a pomáhať podnikom etablovať sa na tamojšom trhu. Je žiaduce, aby ekonomickí diplomati mali znalosť miestnych pomerov v teritóriu dočasného vyslania a boli predovšetkým jazykovo vybavení znalosťou miestneho jazyka, zvykov aj kultúry. Každý ekonomický diplomat má šíriť dobré meno svojho štátu, dobré meno Slovenska.
Práve sa mi dostal do rúk obsah publikácie Symbióza ekonomickej diplomacie a podnikateľskej praxe. Je to trilógia profesora Štefana Kassaya, ktorá svojim rozsahom detailne rozoberá všetky aspekty ekonomickej diplomacie v praxi vďaka skúsenostiam a poznatkom získaných v podnikateľskom prostredí počas ostatných dekád v minulom i tomto storočí. Toto pozoruhodné dielo je špecifické nielen formou reči, ale predovšetkým individuálnymi úvahami a vidinou profesora Kassaya, ktoré opisujú žiadaný stav v spoločenskom i podnikateľskom prostredí tak, aby sa znalosťami na báze skúsenosti a odborných vedomostí dosiahla maximálna produkčná efektivita. Svojou praxou zároveň dokazuje, že podnik lokálneho významu, ktorý riadil vyše tridsať rokov, dokáže dosiahnuť svetovú úroveň a preklasifikovať sa na nadnárodnú korporáciu.
Kvalitný vzdelávací systém založený na reálnej praxi a zručnostiach vie vyprodukovať odborníkov, excelentných manažérov a zároveň úspešné podniky svetového mena. Zdôrazňuje, že nemožno iba deklarovať „integráciu vedy a praxe“, ale predovšetkým treba premeniť slová v reálne činy aj s pomocou decíznej sféry. Ako východiskový bod nového vzdelávacieho systému uvádza spôsob vlastného výberu predmetov študujúcim podľa záujmu a konkrétneho využitia pre svoje zamestnanie. Pre tento účel etabloval aj Medzinárodné centrum vzdelávania – INTERCEDU, ktoré poskytuje zázemie (vytvára základňu) pre vysokokvalifikovaných odborníkov z rozličných odvetví, počnúc ekonómiou až po zdravotníctvo, ako aj laureátov Nobelových cien, s víziou prepojiť tieto renomované osobnosti vo svete, ktoré študujúcim poskytnú špičkové znalosti a žiadanú prax pre riešenie súčasných problémov. Touto novou metódou vzdelávania zároveň vyvracia dlhodobo zaužívanú prax a presvedčenie o hodnote obhájených/nadobudnutých vysokoškolských diplomov, ktoré sú častokrát bez reálneho využitia v praktickom živote. Preto apeluje na nevyhnutnú zmenu a zefektívnenie súčasného vysokoškolského systému. Táto reforma by sa mala sústrediť aj na pripravenosť budúceho vyučujúceho, čo znamená, okrem odbornej kvalifikácie, zameriavať sa i na spôsoby výučby, metód a psychológie, vrátane celého spektra zručností vyučujúceho – dizajnérske, komunikatívne, či organizačné.
V ďalších kapitolách knihy pojednáva profesor Kassay o excelentných produktoch (produkt duševný i hmotný), ktoré sám prezentoval v zahraničí prostredníctvom veľvyslanectiev SR formou organizovaných prezentácií a podujatí aj mimo zastupiteľských úradov v spolupráci s veľvyslancami a diplomatmi Slovenskej republiky, napr. aj na zahraničných univerzitách (Jagelovská univerzita, Aalto, Laurea, Taltech, Hanken, Corvinus University, UWED Taškent a iné).
Profesor Kassay sa hĺbkovo venuje nielen praktickej stránke riadenia podniku a spôsobom prezentácie excelentných produktov na základe ekonomickej diplomacie, ale aj dôkladne skúma hodnoty jedinca v 21. storočí. Popisuje dva protichodné svety, ktoré nie sú za žiadnu cenu zlúčiteľné. Prvý je materiálny svet, v ktorom čoraz viac ľudských jedincov túži po moci a bohatstve, častokrát aj na úkor nešťastia druhých, ba i fyzickej likvidácie. Protipólom je svet morálneho človeka, ktorý stavia svoje šťastie na láske ku blížnym, či k prírode. Profesor Kassay verí, že rúhavé počiny ľudstva nebudú zdrojom infekcie a na konci dňa sa svet na dobré obráti vďaka múdrym „spravovateľom tohto sveta“.
Zaznieva aj kritika mladej generácie, ktorá na základe indoktrinovanej rutiny nadobúdat vysokoškolské diplomy iba za cenu uplatnenia sa na trhu práce, nie z presvedčenia o sebavzdelávaní, zdokonaľovaní či poznávania nepoznaného. Na druhej strane obhajuje profesor Kassay potrebu celoživotného vzdelávania, neustáleho sebazdokonaľovania a osvojovania si nových technologických poznatkov. Je zástanca aplikácie inovatívnych procesov v produkčnom prostredí, podporuje zavádzanie digitalizácie, napr. v procese výučby formou e-learningu, ale aj využívanie novodobých technologických nástrojov pri tradičnej výučbe slúžiacich pre progres spoločnosti.
Trilógia profesora Kassaya je výsledkom jeho celoživotného diela, nesie odkaz pre ďalšie generácie, ktorý spočíva v mravnom konaní jedinca, definuje úspech ako súbor na seba nadväzujúcich vlastností, akými sú pracovitosť, čestnosť, múdrosť a zodpovednosť. Spoločenské hodnoty povyšuje nad individuálne záujmy jednotlivcov. Profesor Kassay je živým svedkom transformácie z centrálne riadeného hospodárstva štátu k súkromnému riadeniu podnikov. Sám prevzal riadenie podniku, ktorý sa, vďaka progresívnemu prístupu a ochoty načúvať iným, z podniku lokálneho významu stal známym i vo svete. Vo výrobnom procese navrhoval a implementoval zlepšovacie metódy uľahčujúce ľudskú prácu. Každý zamestnanec v podniku je dôležitým článkom, preto neuznáva neľudský prístup vykorisťovania pracovníkov svojimi zamestnávateľmi na úkor vlastného blahobytu. Dosiahnutý úspech podniku patrí úmerne všetkým zainteresovaným.
Ako napovedá už samotný názov publikácie – Symbióza ekonomickej diplomacie a podnikateľskej praxe – pojednáva o ekonomickej diplomacii, uvádza konkrétne príklady, akými atribútmi by mal disponovať budúci ekonomický diplomat, ak má byť jeho pôsobenie vo vybranom teritóriu pridanou hodnotou pre zastupujúci štát. Zdôrazňuje potreby multilingválnosti a kultúrnej kompetencie, ktoré napomáhajú úspešnej komunikácii v prostredí rôznych kultúr a tradícii. Diplomat má disponovať interdisciplinárnou perspektívou k lepšiemu predikovaniu globálnych udalostí a určovania stratégií aj vďaka vyjednávacím a komunikačným zručnostiam. Profesor Kassay je významnou osobnosťou Slovenskej republiky, vďaka ktorému sa rozšírilo poznanie ekonomickej diplomacie a jej aplikácia v praxi. Zaslúžil sa nielen o progres vo výrobnom procese nadnárodného podniku, ale aj prostredníctvom excelentných slovenských produktov i duševného produktu v podobe publikácii o šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí.