Profesor Štefan Luby o konferencii Nová Európa: „Ak sa svet chce vyhnúť kolapsu, nie je možné, aby s
Vyše 15-ročné priateľstvo profesora Štefana Kassaya a profesora Štefana Lubyho, viceprezidenta Európskej akadémie vied a umení a bývalého predsedu Slovenskej akadémie vied, prinieslo veľmi plodnú spoluprácu.
Zorganizovali konferenciu o tolerancii v spoločnosti, profesor Luby písal úvodníky do rozsiahlej pentalógie Podnik a podnikanie, ako aj komentáre a články o firme I.D.C. Holding, a.s. Najnovšie sa prof. Štefan Luby podieľa na príprave októbrovej medzinárodnej konferencie venovanej situácii a vývoji na Starom kontinente.
Podľa Lubyho sa senát Európskej akadémie vied zhodol v potrebe podpory takéhoto projektu, pretože Európa potrebuje novú víziu a práve konferencia za účasti intelektuálnej špičky dokáže nájsť odpovede na niektoré otázky súvisiace s budúcnosťou nášho kontinentu. Do vývoja v Európe výrazne zasiahla grécka dlhová kríza a v súčasnosti aj Brexit. Ako Luby dodal, nie je však jasné, kedy bude proces odchodu Veľkej Británie z Európskej únie ukončený.
Prof. Štefan Luby zdôraznil, že téma Brexitu preto nie je až taká aktuálna. Skôr by sa ňou zatiaľ mohli zaoberať praktickí ekonómovia. Vo svojom pripravovanom príspevku na konferencii Nová Európa 2016 by chcel pokryť témy environmentálnej bezpečnosti, problematiku vody a klimatických zmien.
Európa čelí aj ďalšiemu závažnému problému – prehlbovaniu priepasti medzi chudobným a vyspelým svetom, čoho dôsledkom sú ozbrojené konflikty aj migrácia.
Profesor Štefan Kassay sa so svojím hosťom a priateľom profesorom Lubym zhováral aj o stave slovenskej vedy, ktorá aj napriek prezentovanému obrazu v médiách, dosahuje veľmi dobré výsledky. Podľa bývalého dlhoročného šéfa Slovenskej akadémie vied profesora Lubyho je technické vybavenie slovenských vedeckých pracovísk na vysokej úrovni, porovnateľnej so zahraničím. Ako dodal, slovenskí vedci sa podieľajú aj na veľkých svetových vedeckých programoch a výskumoch.
Dr. h.c. mult. prof. Ing. Štefan Luby, DrSc.
viceprezident Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu
Narodil sa 6. mája 1941 v Bratislave. Detstvo strávil v Liptovskom Hrádku. Školskú dochádzku absolvoval v Bratislave. Elektrotechnickú fakultu SVŠT ukončil v roku 1963. Po ročnom pôsobení na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach absolvoval ašpirantúru a ďalšie zamestnanie v Slovenskej akadémii vied. Hodnosť DrSc. obhájil roku 1982. V roku 1992 sa habilitoval za docenta Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave. V roku 1996 sa stal profesorom fyziky na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Pracuje ako vedúci vedecký pracovník Fyzikálneho ústavu SAV. Zahraničné stáže absolvoval ako štipendista Nadácie Alexandra Humboldta na Univerzitách v Stuttgarte a Bielefelde, ako hosťujúci vedec alebo profesor pôsobil na ústavoch v ZSSR a Grécku, na univerzitách v Taliansku, USA, Nemecku a Japonsku. Je čestným doktorom univerzít Salento (Taliansko), Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Deväť rokov bol riaditeľom Fyzikálneho ústavu SAV a 15 rokov (1995 - 2009) predsedom SAV. Bol úradujúcim prezidentom All European Academies (federácie európskych akadémií), Central European Academy of Sciences and Arts, je viceprezidentom Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu a predsedom Redakčnej rady Encyklopédie Beliana. Zaoberá sa fyzikou polovodičov, kovov, elektronických súčiastok, laserovou technikou, röntgenovou optikou, nanovedou a nanotechnológiou. Je autorom vyše 400 vedeckých publikácií, 8 patentov a 10 kníh literatúry faktu.
