Tretí prezident Slovenskej republiky (2004 – 20014). Narodil sa 27. marca 1941 v Poltári. V rokoch 1959 - 1964 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a v roku 1968 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a habilitoval sa za docenta na Právnickej fakulte UK. V roku 1964 nastúpil na Okresnú prokuratúru v Martine a potom na Mestskú prokuratúru v Bratislave. Okrem toho v rokoch 1966 – 1989 pôsobil aj ako podpredseda medzinárodnej komisie Československého zväzu ľadového hokeja. Od roku 1968 prednášal na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK. V roku 1989 sa stal spolupredsedom Fóra nezávislých právnikov Slovenska a v roku 1990 prorektorom Univerzity Komenského. V rokoch 1990 – 1992 zastával post generálneho prokurátora Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Prahe. V roku 1992 pôsobil ako pedagóg na Právnickej fakulte UK a člen Vedeckej rady univerzity. V tom istom roku bol zvolený za predsedu Slovenskej národnej rady, podieľal sa na vzniku Ústavy SR. V rokoch 1994 - 1998 zastával post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a v marci až októbri 1998 bol poverený výkonom právomocí prezidenta SR. V tom istom roku bol poslancom Národnej rady SR, členom ústavnoprávneho, mandátového a imunitného výboru NR SR, členom parlamentnej delegácie v Medziparlamentnej únii. Od júla do októbra roku 2002 pôsobil ako nezávislý poslanec NRSR. V roku 2002 založil politickú stranu Hnutie za demokraciu (HZD), ktorej sa stal predsedom. V tom istom roku po skončení volebného obdobia a práce v slovenskom parlamente sa vrátil ako pedagóg na Právnickú fakultu UK. V roku 2004 kandidoval na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, zvíťazil v druhom kole priamych volieb 17. apríla 2004. Dňa 15. júna 2004 bol slávnostne inaugurovaný na post prezidenta Slovenskej republiky. Voľby opätovne vyhral aj v roku 2009 a druhýkrát bol inaugurovaný 15. júna 2009. Prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi patrí za zásluhy o vznik Slovenskej republiky Rad Andreja Hlinku I. triedy a podľa Zákona o štátnych vyznamenaniach Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy a Pribinov kríž I. triedy. Okrem domácich, je nositeľom aj množstva ďalších zahraničných najvyšších štátnych vyznamenaní a ocenení.