Dušan Bella

Na MZV SR nastúpil hneď po vzniku SR dňa 2. januára 1993 na odbor medzinárodných organizácií, kde od apríla 1993 vykonával funkciu riaditeľa. V tomto období bolo jednou z hlavných úloh odboru, ktorý pokrýval asi 80 medzinárodných organizácií, zabezpečiť vstup SR do týchto inštitúcií a zabezpečiť kontinuitu pôsobenia slovenských delegátov v niektorých riadiacich orgánoch medzinárodných organizácií, kde sa predtým zúčastňovala ČSFR.

V apríli 1994 bol vymenovaný do funkcie generálneho riaditeľa sekcie multilaterálnej spolupráce, ktorá zabezpečovala účasť SR na práci početných medzinárodných organizácií, ale aj koordinovala prípravu na začatie integračných procesov SR vo vzťahu k OECD, NATO a k Európskej únii.

V nadväznosti na výsledky parlamentných volieb v roku 1994 a vytvorenie novej vlády bola začiatkom roku 1995 vykonaná reorganizácia MZV SR, a preto od februára 1995 bol menovaný do funkcie riaditeľa odboru medzinárodnej ekonomickej spolupráce, kde mal na starosti proces prístupu SR do OECD, ako aj aktívne zapojenie SR do práce medzinárodných ekonomických organizácií (UNDP, UN EHK, UNIDO, UNCTAD, WTO, IMF WB atď.), ako aj regionálnych hospodárskych zoskupení (napr. CEFTA, BSEC).

V septembri 1996 bol vyslaný v diplomatickej hodnosti radca na ZÚ SR v Paríži, kde viedol novovytvorené oddelenie OECD, ktoré sa neskôr stalo základom Stálej misie SR pri OECD. Jeho hlavnou úlohou bola koordinácia procesu prístupu SR do OECD a aktívne zapojenie SR do práce a činnosti viac než 20 výborov, v ktorých Slovensko získalo štatút pozorovateľa. 

Po úspešnom začlenení SR do OECD v roku 2000 bol ako prvý slovenský veľvyslanec vymenovaný do funkcie Stáleho predstaviteľa SR pri OECD, kde spolu s ďalšími pracovníkmi novovytvorenej Stálej misie SR pri OECD a delegátmi jednotlivých rezortov zabezpečoval aktívnu účasť našej krajiny na práci viac než 200 výborov a pracovných skupín tejto Organizácie.

Začiatkom mája 2005 ukončil svoje diplomatické pôsobenie v Paríži a nastúpil na MZV SR do funkcie riaditeľa odboru pre koordináciu sektorálnych politík EÚ. Jednou z hlavných úloh jeho odboru bola koordinácia aktivít rezortov SR vo vzťahu k EÚ, najmä prostredníctvom COREPERu, ako aj presadzovanie záujmov SR v Európskej únii. V rámci jeho kompetencie koordinoval prípravu pozícií SR pre všetkých 9 formácií Rady EÚ, predovšetkým prostredníctvom inštrukcií pre COREPER 1 a 2. Zároveň so svojimi spolupracovníkmi participoval na negociáciách finančnej perspektívy EÚ na roky 2007-2013, eliminácii prechodných období pre voľný pohyb pracovnej sily, ako aj na úspešnom začlenení SR do schengenského priestoru a do Európskej menovej a hospodárskej únie. Osobitnú pozornosť venoval aj problematike riadenia migrácie, kde bol od roku 2006 vedúcim delegácie SR na zasadnutiach Pracovnej skupiny Rady EÚ na vysokej úrovni k problematike migrácie a azylu.

Za svoj najväčší úspech považuje svoju aktívnu účasť na procese prístupu SR do OECD a jeho úspešnom zavŕšení v roku 2000, ako aj skutočnosť, že ako prvému Stálemu predstaviteľovi SR pri OECD sa mu podarilo prispieť k etablovaniu Slovenska na pôde Organizácie ako jednej z najaktívnejších členských krajín.